Pri písaní zadanej témy sa môže začať tým, že s lístkom s názvom téme zájdete do knižnice a snažíte sa nájsť pár kníh alebo časopisov, ktoré sa téme týkajú. Tie väčšinou len donesiete domov a ešte než do nich nahliadnete, pripravíte si dokument, do ktorého potom úlohu píšete. Z požiadaviek vyčítate, čo má byť na úvodnej strane, pripravíte obsah, hlavičky, päty, okraje, nadpisy, a vypíšete zdroje, z ktorých hodláte čerpať. Asi tá najmenej obľúbená časť celého diela akým je seminárna práca, pretože sa zdá nepřínosná a zdĺhavá. Ak by mohol tieto náležitosti študent vynechať, hneď by bolo na svete lepšie? A to ani nehovoríme o tej šialenej norme pre písanie citácií.
Pernej chvíľky
K samotnému písaniu zadaní akým je seminárna práca sa teda dostávate až po perných chvíľkach klikanie myšou po ikonkách všelijakých formátov. Okrem "nevinného" nenáročného texte Vám nejaké vrásky môžu prirobiť tabuľky – v lepšom prípade, a v horšom prípade vzorčeky obzvlášť s indexmi, mocninami a zlomky to je kombinácia "na zožratie". Medzi tým všetkým písaním krížovými odkazy priraďujete jednotlivé citácie k zdrojom. Keď máte napísané, ešte nie je hotovo. Musíte tomu dať nejakú jednotnú úpravu, aby to vyzeralo ako jedna úloha a nie ako niekoľko odsekov z rôznych zdrojov za sebou.